
Psychokinéza je sila mysle, ktorou možno pohybovať predmetmi alebo ich premiestňovať. Nie je to však nový objav, už chemik a fyzik Michael Farady /1791-1867/, ktorý vykonal mnoho pokusov s elektrinou, spomína jeden pokus vyskúšania psychokinézy z roku 1853.
V tom čase pracovalo v Anglicku mnoho amerických médií, ktoré vedeli pohybovať stolom. Farady nedôveroval ich výsledkom.. Keď sa nakoniec podujali zúčastniť sa na jeho pokusoch, zistil, že použili fyzický tlak na pohybujúci sa stôl.
Najznámejší súčasný praktik psychokinézy je Uri Geller. Opakovane dokazoval svoje schopnosti ohýbať kovové predmety, meniť čas na hodinkách tým, že sa na ne pozeral a ďalšie jednotuché výkony, ktoré boli testované na univerzite v Stratforde aj inde. Bolo veľa pokusov dokázať mu, že podváza. Jeho protivníkom je kúzelník James Randi, jeden z hlavných predstaviteľov Americkej spoločnosti pre skúmanie prípadov paranormálu SICOP. Jej časopis The Skeptical Inquirer obsahuje prešetrené prípady odborníkmi na parapsychológiu. Randi opakoval niektoré veci, ktoré robil Geller, ale ani on ani SICOP nič nedokázali, iba to, len že je kúzelník. Ale Gellera neusvedčili, že je podvodník.
Prirodzenosť psychokinézy, ak je to naozaj skutočná sila, je pre nás záhadná a plná anomálií. Závisí od stavu mysle toho, čo ju predvádza a od koncentrácie. Musí byť veľmi odpočinutý, aby vedel utvoriť požadovanú silu. Pokoj mysle nie je nutný: Felícia Pariseová prvý pokus vykonala po tom, čo prežila duševný šok zo strany člena rodiny.
Je tiež náročné riadiť možnosti psychokinézy. Jeden študent, ktorého testoval Dr.Helmut Schmidt v Parapsychologickom laboratóriu v Druhame v Severnej Karolíne, chcel hýbať indikačnou ručičkou proti smeru chodu hodín, no začala sa pohybovať v smere chodu hodín.
Vedci sa usilujú dokázať, že psychokinéza je len niečo podobné ako cirkusové triky a majú zaregistrovaných pódiových kúzelníkov, ktorí sú schopní zopakovať výkony. Ak všek neexistuje vedecké zdôvodnenie parapsychológie, nemôže ani existovať dôkaz jej neexistencie.
UČENIE PSYCHOKINÉZY
Mnoho výskumníkov súhlasí, že každý, kto chce, môže sa naaučiť pohybovať predmetmi silou myšlienok, ale proces učenia sa je vážne ovplyvnený postojom mysle - najmä pri pochybnostiach. Pochybovanie sa aplikuje v iných "paranormálnych" zručnostiach, ako je napríklad prútikárstvo. Ak si neveríte, že sa vám pomocou prútika podarí nájsť vodu, tak ju ani nenájdete.
Na testovanie parakinetických schopností si treba vybrať najprv ľahké predmety, ku ktorým prechovávame isté sympatie - niečo, čo spôsobuje pozitívne pocity, niečo, čo osobne vlastníme. Taký predmet treba položiť na mäkke miesto, ktoré je čiastočne klzké - sklo alebo vyleštené drevo. Potom sa treba sústrediť na pohyb predmetu jednoducho silou myšlienok. Nemožno sa pri tom vzrušovať, treba sa pevne sústrediť. Nemožno pri tom myslieť na to, že sa nám to nepodarí a rýchlo sa vzdať. Keď sa podarí predmet posunúť len o malý kúsok - ale pritom si treba byť istý, že nešlo o nijaký vibráciu alebo o pohyb spôsobený niekým iným - zastavte pokus a v ten deď sa už nepokúšajte o nič.
Ak sa jasne podarí pohnúť predmetom, treba mať jasno, že sa pohybuje. Treba si presne zaznamenať pomocou kriedy miesto predmetu a presne odmerať vzdialenosť pohybu predmetu.
Potom si treba pozvať niekoho, kto bude pokus sledovať. Niekoho, kto je pre pokusnú osobu niečím sympatický /aj keď je to niekto, kto tomu neverí/. Ak sa v takej situácii nepodarí nič, dôvodom môže byť nesprávny duševný postoj, nedostatočná viera jedinca v danú silu. Netreba analyzovať situáciu. "Paranormál" je v skutočnosti rozšírenie normálu, ak to budeme považovať za niečo tajuplné alebo naprirodzené, zničíme možnosť úspechu psychokinézy.
Fajne dik:D